Zamestnávanie – sociálne podniky

Sociálne podniky – príležitosť pre uplatnenie na trhu práce

 

Sociálny podnik môže byť jednou z možností, kde si ľudia aj s duševným ochorením môžu nájsť prácu. Lebo práve práca je významným aspektom určujúcim kvalitu života a stupeň integrácie znevýhodnených a zraniteľných osôb.

 

1.1 Podstata sociálneho podnikania

Podnikanie najčastejšie definujeme podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Táto definícia však bola upravená, pričom od mája 2018 definujeme podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Do pozornosti sa teda dostáva rozmer sociálneho vplyvu a sociálne podnikanie sa dostáva stále viac do centra záujmu. Pojem sociálne podnikanie a sociálny podnik sa stále viac objavuje nielen v súvislosti s rozvojom Európy, ale najmä v súvislosti s problémami, ktoré tradičná ekonomika prináša a mnohokrát nedokáže riešiť.

V odbornej literatúre môžeme nájsť mnoho definícií sociálneho podnikania a sociálneho podniku (uvedieme aspoň niektoré z nich). Dnes najčastejšie uznávanú definíciu sociálneho podnikania prijala britská vláda v roku 2002, ktorá uvádza, že sociálne podnikanie je podnikanie s primárne sociálnymi cieľmi, ktorého hospodársky zisk je v prvom rade znovu investovaný do podnikania za rovnakým účelom alebo do rozvoja miestnej komunity, skôr než aby sa jednalo o podnikanie vedené potrebou maximalizovať zisk pre zainteresované skupiny/osoby či vlastníkov.¹

Dôležitým aspektom sociálneho podnikania je samotná sociálnosť, ktorá spočíva v:²

• obsahu činnosti sociálneho podniku (aké výrobky a služby podnik poskytuje, aké potreby uspokojuje),
• zapojení cieľovej skupiny (v tom, kto je do tvorby hodnôt sociálneho podniku zapojený),  
• spôsobe organizácie činnosti sociálneho podniku,
• použití príjmov z podnikateľskej činnosti.  

Sociálne podnikanie rieši prostredníctvom samostatnej podnikateľskej aktivity a účasti na trhu otázky zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a miestneho rozvoja a svojou činnosťou podporuje solidárne správanie, sociálne začleňovanie a rast sociálneho kapitálu najmä na miestnej úrovni s maximálnym rešpektovaním trvalo udržateľného rozvoja.³ Prostredie sociálneho podnikania pozostáva z rôznych organizácií, iniciatív a nástrojov, ktorých ciele sú zamerané na tvorbu pridanej sociálnej hodnoty.⁴ Prínosom sociálneho podnikania je okrem rozvoja zamestnanosti aj rozvoj sociálnych služieb, rozvoj regionálneho rozvoja či posilňovanie sociálneho začleňovania znevýhodnených skupín.

Sociálne podnikanie je druh podnikania, ktorý prepája sociálne a ekonomické ciele. Uplatňujú sa tu hodnoty a princípy, ktoré sú podobné princípom sociálnej politiky a sú obsiahnuté aj v etických kódexoch sociálnych pracovníkov. Rámec sociálneho podnikania sa nachádza na prieniku troch kruhov, ktoré sú navzájom prepojené. Ide o ľudské zdroje, ekonomické (kapitálové) zdroje a príležitostný kruh. Príležitostný kruh je umiestnený na vrchole, pretože to je iniciujúci bod pre podnikanie. V strede sa nachádza SVP (social-value proposition), t. j. sociálna pridaná hodnota ako integrujúca premenná. Podnikateľ musí však venovať pozornosť aj faktorom (silám), ktoré sú pre podnikanie dôležité a možno povedať, že na neho vplývajú. Ide pritom o faktory makroekonomické, politické, demografické, daňové, regulačné a spoločenskokultúrne.⁵

 

 

Obr. 1 Rámec sociálneho podnikania⁶

 

Ekonomicky je sociálne podnikanie ohrozované dvoma faktormi, a to nízkou produktivitou práce zapojených a insolventnosťou svojich potenciálnych odberateľov (klientov). Nízka produktivita práce zapojených súvisí s tým, aké pracovné činnosti  ponúka (oblasť podporných verejných a sociálnych služieb) a akú pracovnú silu zamestnáva (znevýhodnené kategórie). Tomuto riziku možno čeliť financovaním aktivít z viacerých zdrojov, pričom sú potrebné aj podporné finančné mechanizmy z verejných a súkromných zdrojov. V zahraničí sa uplatňuje kombinácia niekoľkých finančných zdrojov, a to napr. vládne programy podpory trhu práce, politiky zamestnanosti a politiky sociálnej pomoci, regionálne a lokálne verejné zdroje (priame a nepriame ekonomické nástroje),  grantové schémy (európske fondy, nadačné fondy a pod.), vlastný zisk z ponúkaných tovarov a služieb,  dary a sponzoring, pôžičky.⁷

Koncept sociálnej ekonomiky predstavuje nové a moderné riešenie tém ako je integrácia osôb ohrozených sociálnym vylúčením, rozvoj miestnych zdrojov a pod. Vychádza z predpokladu, že štát nemôže v plnej miere uspokojovať ani finančne zabezpečovať sociálne potreby všetkých obyvateľov a že tradičné trhové poňatie ekonomiky nevyhovuje úplne nárokom modernej demokratickej spoločnosti.⁸ Solidárna ekonomika má dve funkcie, a to ponúkať produkty a služby a vytvárať sociálne väzby a solidaritu medzi členmi sociálnych skupín aj solidaritu medzi skupinami a spoločnosťou.⁹

Aktérom sociálnej ekonomiky je sociálny podnik. Jeho hlavným cieľom je vytvorenie sociálneho dopadu a nie tvorba zisku v prospech vlastníkov alebo akcionárov. Pôsobí na trhu tak, že poskytuje podnikateľským a inovačným spôsobom výrobky a služby a zisky používa hlavne pre naplnenie sociálnych cieľov. Je riadený zodpovedne a transparentne. Z hľadiska hlavných oblastí činnosti ide o podniky poskytujúce sociálne služby alebo tovary a služby zraniteľným osobám a podniky usilujúce sa o pracovnú integráciu ľudí, ktorí sa stretávajú s ťažkosťami pri hľadaní zamestnania, avšak ich činnosť môže zahŕňať aj iné než sociálne služby.¹⁰ Sociálne podniky sú síce prvotne založené na generovanie zisku, avšak ich záujmom je napĺňať aj sociálne ciele a podporovať zmysel pre sociálnu zodpovednosť na lokálnej úrovni.

Sociálny podnik je taký podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v konkurenčnom prostredí trhu tovarov a služieb a prioritne zamestnáva zdravotne alebo inak sociálne znevýhodnené osoby. Jeho cieľom nie je maximalizácia zisku, ale kultúra dávania (sociálna pridaná hodnota) a spoločenské začleňovanie svojich zamestnancov. Prípadné zisky podielovo reinvestuje do rozvoja svojich hlavných sociálnych cieľov. Patria sem napr. podniky pôsobiace v oblasti zvyšovania vzdelanosti, poradenstva, sociálne a výrobné družstvá, chránené dielne, neziskové a charitatívne organizácie poskytujúce verejnoprospešné činnosti.¹¹ Sociálny podnik pôsobí teda na bežnom trhu tovarov a služieb a súťaží tak s ostatnými podnikateľskými subjektami. Uprednostňovanie spoločenského cieľa pred ziskom ale stavia sociálny podnik do znevýhodnenia v porovnaní s tými podnikateľskými subjektami, ktoré sú zamerané výlučne na zisk.¹²

Sociálny podnik vzniká a rozvíja sa na koncepte tzv. trojakého prospechu (triple bottom line) a to ekonomického, sociálneho a environmentálneho. Sociálny podnik teda:

• prevádzkuje aktivitu, ktorá je prospešná spoločnosti alebo špecifickej skupine ľudí,
• vykonáva sústavnú ekonomickú aktivitu,
• zisk používa prednostne na rozvoj sociálneho podniku alebo pre naplnenie verejne prospešných cieľov,
• prednostne využíva miestne zdroje a uspokojuje potreby miesta, v ktorom pôsobí,
• podporuje zmysel pre zodpovednosť na miestnej úrovni a vo svojej činnosti zohľadňuje environmentálne aspekty.¹³

Pri samotnom poskytovaní verejných služieb a pri presadzovaní verejnej politiky zamestnanosti  je sociálny podnik postavený na partnerstve verejného a súkromného sociálneho sektora. Z dôvodu úzkej spolupráce s obidvoma sektormi je považovaný za výnimočný typ podniku, zároveň je považovaný za vykonávateľa sociálnej politiky.¹⁴ Aj napriek mnohým prínosom je pojem sociálny podnik  vnímaný slovenskou verejnosťou skôr negatívne, k čomu iste prispelo aj objavenie sa nedostatkov v pilotných projektoch. Za ich neúspechom je najmä nedostatočné porozumenie zmyslu sociálneho podnikania a nepripravenosť sociálnych a podnikateľských predpokladov.¹⁵ Z hľadiska typov možno rozlišovať:¹⁶

1. Sociálne podniky pracovnej integrácie – Work Integration Social Enterprises (WISE) – založené s cieľom vytvárať pracovné miesta a zamestnať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Zameriavajú sa najmä na pomoc nezamestnaným, ktorí sú vystavení riziku trvalého vylúčenia z trhu práce. Podľa spôsobu integrácie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie poznáme štyri hlavné modely sociálneho podniku WISE a to prechodné zamestnania, vytváranie trvalých pracovných miest so samofinancovaním, pracovná integrácia prostredníctvom priebežnej dotácie z verejných zdrojov a socializácia na základe produktívnej činnosti.
2. Sociálne podniky poskytujúce služby alebo tovary – poskytujú služby alebo vyrábajú tovar pre zraniteľné, marginalizované alebo znevýhodnené osoby, alebo svojimi aktivitami prispievajú k ochrane životného prostredia.

Okrem toho poznáme aj:¹⁷

1. sociálne podniky podporujúce miestny rozvoj v znevýhodnených oblastiach (napr. rozvoj poľnohospodárstva, revitalizácia verejného priestoru v mestách a dedinách),
2. ostatné(napr. environmentálne aktivity, kultúrne či športové aktivity, sociálne podniky podporujúce vedu a výskum, zachovanie kultúrneho a historického dedičstva).

Zakladanie sociálnych podnikov má pomôcť eliminovať chudobu a sociálnu exklúziu, ktoré majú bezprostredný vplyv na celkovú ekonomiku spoločnosti.¹⁸ Získanie práce prostredníctvom sociálneho podniku totiž znamená pre znevýhodnené skupiny obyvateľov jednak príjem vo forme mesačnej mzdy, ako aj integráciu do života väčšinovej spoločnosti. Tým sa zlepšuje ich fyzický aj duševný stav, rastie ich sebadôvera. Znevýhodnené skupiny sú súčasne aj potenciálni budúci samozamestnávatelia. V prípade, že im bude poskytnutá určitá podpora (vzdelanie, mentoring, poradenstvo), môžu sa rozhodnúť realizovať malé podnikateľské aktivity. Tento trend možno pozorovať aj v zahraničí a vo všeobecnosti je podporovaný.¹⁹

Manažovanie všetkých typov podnikov, o to viac sociálnych podnikov je viditeľným výsledkom cieľavedomej a organizovanej snahy, na ktorý sa z pohľadu lepšieho riadenia a účinnejšieho pochopenia nazerá ako na systém. Nie je to teda žiaden náhodný zhluk ľudí a procesov. Sociálny podnik je možno považovať za špecifický druh organizácie, ktorý dosahuje svoje ciele tým, že ponúka a poskytuje služby a tovary ako výsledok procesu, ktorý sa odohráva vo vnútri podniku a má charakter transformácie vstupov na výstupy, pričom sa realizuje pri poskytovaní pracovných príležitostí marginalizovaným skupinám.²⁰

Prínosom a pozitívom sociálnych podnikov je ich reakcia na lokálny dopyt tovarov a služieb. Postupne nahradzujú aktivačné práce a dávajú prácu nezamestnaným. Na základe ich existencie panuje predpoklad zvýšenia domácej výroby a spotreby a lepšie využitie domácich a prírodných zdrojov. K ich rizikám naopak patria nedostatočne prepracované podmienky ich zakladania, absencia kritérií výberu subjektov pre realizáciu siete sociálnych podnikov a pretrvávajúca neochota obcí a miest riadiť tento typ podnikania.²¹

Sociálne podniky sú úzko spojené s konceptom inštitucionálnej prázdnoty, ktorá súvisí so zlyhaním alebo neprítomnosťou moderných trhových inštitúcií, ktoré nedovoľujú zraniteľným skupinám participovať na trhoch a tým zlepšiť svoje socioekonomické postavenie. Príkladom inštitucionálnej prázdnoty sú chýbajúce finančné produkty, a teda prístup k finančnému kapitálu, ktorý je kľúčový pre zapojenie sa do ekonomickej aktivity a trhového mechanizmu napr. v kontexte založenia vlastného podniku.²² Teda aj napriek tomu, že slúžia ako nástroj na uplatnenie znevýhodnených osôb na trhu práce či na pracovné začlenenie dlhodobo znevýhodnených nezamestnaných, stretávajú sa a boria sa s problémami, ktoré im bránia pri napĺňaní cieľov orientujúcich sa nielen na dosahovanie zisku, ale aj pri napĺňaní spoločenských cieľov.Okrem prístupu k finančným prostriedkom je jednou z prekážok napr. nadmerná byrokracia a malé skúsenosti s podnikaním.

Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou pre inkluzívny rast a zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení súčasných ekonomických, ekologických a spoločenských výziev. Spoločnou črtou takmer všetkých krajín Dunajského regiónu sú nedostatky v oblastiach politického a právneho regulačného rámca, trhov pre sociálne investície a vzdelávania v  téme sociálneho podnikania.²³

Sociálne podniky, ktoré sa zameriavajú na špecificky pracovnú integráciu ťažko zamestnateľných osôb reagujú na absentujúce alebo nízko účinné služby zamestnanosti. Viaceré štúdie v slovenskom kontexte poukazujú na nízko účinné opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a tiež na fakt, že nedostatočne odstraňujú bariéry pri integrovaní dlhodobo nezamestnaných a ľudí s viacnásobnými znevýhodneniami. Odborná obec preto poukazuje na nutnosť podpory takých opatrení, ktoré budú zvyšovať zručnosti a podporia tvorbu pracovných miest.²⁴

 

1.2 Legislatívna úprava sociálnych podnikov na Slovensku

Komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a zvlášť sociálnych podnikov upravuje zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Jeho cieľom je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na rozvoj sociálnej ekonomiky.

V súlade s § 5 tohto zákona je sociálnym podnikom subjekt sociálnej ekonomiky:

a) ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,

b) ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,

c) v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,

d) ktorý, ak

1. zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písmena b),

2. časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ podľa písmena b),

e) ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Subjektom sociálnej ekonomiky podľa § 4 tohto zákona je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom, ktorí:

a) nie sú väčšinovo riadení štátnym orgánom, štátny orgán ich z väčšej časti nefinancuje, nevymenúva ani nevolí štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúva ani nevolí viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu,

b) vykonávajú hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, a 

c) ak podnikajú alebo vykonávajú inú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov, nevykonávajú ich výhradne na účely dosiahnutia zisku alebo zisk z nich používajú spôsobom podľa tohto zákona.

Sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je registrovaným sociálnym podnikom. Druhy registrovaných sociálnych podnikov upravuje § 11 tohto zákona, kde sa uvádza, že:

1. registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním

a) verejného záujmu, je verejnoprospešný podnik,

b) komunitného záujmu, je komunitnoprospešný podnik;

2. z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik

a) integračným podnikom,

b) sociálnym podnikom bývania,

c) iným registrovaným sociálnym podnikom.

V súlade s § 12 tohto zákona je integračný podnik verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb. Pozitívny sociálny vplyv sa meria percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb, pričom pozitívny sociálny vplyv sa považuje za dosiahnutý, ak integračný podnik zamestnáva:

a) najmenej 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov,

b) najmenej 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

c) najmenej 40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Sociálnym podnikom bývania podľa § 13 tohto zákona je verejnoprospešný podnik, v ktorom obec alebo vyšší územný celok nemá väčšinový podiel a ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Spoločensky prospešným nájomným bývaním je poskytovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu prostredníctvom výstavby, prestavby alebo obstarania bytov na účely ich nájmu oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám.

Sociálne podniky majú v súlade s vyššie uvedeným zákonom napr. možnosť priameho prístupu k verejným zákazkám (čo je súlade s európskymi smernicami o verejnom obstarávaní, aj keď to vyvoláva obavy z ich zneužívania), čo môže prispieť k zvýšeniu odbytu ich tovarov a služieb.²⁵ Okrem toho majú aj daňové zvýhodnenia (daňové úľavy – napr. nižšia DPH pri tovaroch a službách, ktoré budú predávať; neplatenie dane z tej časti zisku, ktorú následne investujú do plnenia sociálnych cieľov; odpustenie niektorých miestnych daní).

S predmetnou problematikou súvisí aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 4. decembra 2003 a Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 115/2019 Z. z. z 29. apríla 2019, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúce servisné poukážky.

Okrem spomenutých právnych noriem je v rámci európskeho práva dôležité aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (European Social Entrepreneurship Funds). V odseku 2 sa uvádza, že toto nariadenie je súčasťou iniciatívy pre sociálne podnikanie – vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekono­miky a sociálnych inovácií. Ďalšie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1296/2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI regulation) v odseku 4 a 5 uvádza, že programom by sa mali podporiť opatrenia na zvýšenie sociálnej inovácie ako reakcia na sociálne potreby, ktoré sa neplnia alebo sa plnia nedostatočne, pokiaľ ide napr. o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, uľahčenie prístupu zraniteľných skupín obyvateľstva k odbornej príprave. Program by mal pomôcť nachádzať a analyzovať inovačné riešenia a intenzívnejšie ich zavádzať do praxe prostredníctvom experimentovania v sociálnej oblasti, čo znamená projektové testovanie sociálnych inovácií v praxi.

 

1.3 Situácia v oblasti sociálneho podnikania na Slovensku

V rámci výskumnej práce sa niektorí autori venovali práve problematike sociálnych podnikov. V roku 2018 bol uskutočnený kvalitatívny výskum, súčasťou ktorého bolo zisťovanie odpovedí napr. aj na tieto dve výskumné otázky: VO1: Aké prípadné problémy sa vyskytujú v sociálnom podnikaní? a VO2: Aká je motivácia zakladať sociálne podniky ? Z 11 sociálnych podnikov, ktoré boli v danom čase evidované, sa podarilo skontaktovať so 6 sociálnymi podnikmi. Práve neochotu spolupracovať na výskume a problémy pri skontaktovaní sa považuje autorka za limity realizovaného výskumu. Ako uviedli respondenti, najčastejšími problémami sa javí komplikovaná administratíva, nedostatok informácií a nedostatočná podpora zo strany štátu.²⁶ Práve úloha štátu by mala spočívať vo vytvorení podpornej infraštruktúry a v prípade asistencie pri zakladaní podnikov by mohlo ísť napríklad o poradenstvo vo výbere právnej formy pre daný typ aktivity, v úprave vnútorných dokumentov podniku, vypracovaní podnikateľského plánu, komunikácii podniku navonok. Štát by zároveň mal pomôcť podnikateľom pripraviť sa na riziká a ozrejmiť, do akého typu podnikania idú. Podpora štátu by mala byť zameraná na to, aby bolo pre ľudí atraktívne touto formou podnikať a aby sociálne podnikanie bolo spoločensky akceptovateľné.²⁷ Z odpovedí na druhú výskumnú otázku (VO2) vyplýva, že dôvodom (motívom) pre založenie sociálnych podnikov bola snaha pomôcť uchádzačom o zamestnanie, nedostatok financií na sociálne služby a snaha o rozvoj obce. Výskumom bolo zistené, že sociálne podniky na Slovensku zakladajú najmä obce v snahe o zníženie nezamestnanosti a vytvorenie podmienok pre zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov, ktorých zamestnávanie je zo strany podnikov hodnotené ako náročné. Existujúce sociálne podniky sú založené v najmenej rozvinutých okresoch, pričom ich založenie je spojené s rôznymi administratívnymi prekážkami.²⁸

V roku 2017 bol realizovaný kvalitatívny výskum²⁹ v Českej a Slovenskej republike a to  prostredníctvom riadených rozhovor cez elektronický dotazník. Na Slovensku bolo v tom čase registrovaných len 7 sociálnych podnikov a preto boli oslovené všetky. Z Českej republiky bolo oslovených 33 sociálnych podnikov. Spolu bolo teda oslovených 40 sociálnych podnikov. Miera návratnosti bola 52,5 % (čo znamená, že bolo získaných 21 odpovedí). Práve nízka návratnosť je jedným z limitujúcich faktorov tohto výskumu. Výskum bol zameraný na malé a stredné regióny do 12 500 obyvateľov. Snahou a cieľom autorky bolo (okrem iného) zistiť, do akej miery vybrané sociálne podniky využívajú sociálnu inováciu, čo by malo pomôcť pri riešení problémov s nezamestnanosťou znevýhodnených ľudí. Na otázku o zavádzaní sociálnych inovácií odpovedalo teda 21 sociálnych podnikov, z nich až 16 (t. j. 76 %) sa vo svojom podnikaní venuje rôznym typom sociálnych  inovácií. Z typov inovácií, ktorým sa sociálne podniky venujú, boli uvedené hlavne inovácie v organizačnej štruktúre a inovácie produktov. Menej zastúpené boli inovácie výrobných postupov, inovácie v oblasti manažmentu a riadenia, inovácie technológií a inovácie poskytovaných služieb. Hlavným dôvodom sociálnej inovácie je najmä udržanie vlastnej konkurencieschopnosti (13 odpovedí z 21). Menej podstatnými dôvodmi bola potreba trhu, finančný grant, udržanie pracovných miest, zvýšenie kvality poskytovaných služieb, rozšírenie aktivít do nových oblastí. Prínosmi sociálnej inovácie sú podľa jednotlivých odpovedí hlavne rast konkurencieschopnosti, zníženie nákladov, rozvoj nových produktov, zvýšenie obratu a zvýšenie produktivity práce. Na základe záverov výskumu možno konštatovať, že sociálne podniky sú nositeľmi sociálnych inovácií, ktoré sú považované za prostriedok, ktorý im umožňuje udržať sa na trhu.

Rovnako v roku 2017 bol realizovaný kvantitatívny a kvalitatívny výskum^{30, 31} zameraný na zmapovanie finančných, administratívnych a legislatívnych bariér, ktorým čelia sociálne podniky na Slovensku. Zároveň sa autori snažili formulovať odporúčania na ich prekonanie či zmiernenie. Vzorka sociálnych podnikov bola zostavená metódou tzv. snehovej gule, čím sa do vzorky dostali podniky a aktivity, ktoré spĺňali najmä požiadavku svojej orientácie na spoločenský cieľ a aspoň čiastočne sa venovali pracovnej integrácii. Z dôvodu ambície autorov pokryť rôzne právne formy (keďže tie ovplyvňujú bariéry, s ktorými sa sociálny podnik stretáva), boli do vzorky zámerne zaradené občianske združenia, chránené dielne, obecné firmy a družstvá. Vzorku v rámci Slovenska (keďže výskum bol doplnený návštevou sociálnych podnikov aj v Českej republike) tvorilo 10 sociálnych podnikov, v ktorých boli realizované rozhovory s 13 respondentmi (respondentkami) – predstaviteľmi a predstaviteľkami podnikov a v niektorých prípadoch aj so zamestnancami a klientmi. Tiež boli realizované rozhovory s 8 respondentmi a respondentkami z odbornej obce. Z prezentovaných výsledkov výskumu možno spomenúť, že podpora sociálneho podniku by mala mať štyri piliere: finančnú pomoc (tak pôžičkovú ako aj grantovú), podporu zručností sociálnych podnikateľov a podnikateliek (vo forme poradenstva, v oblasti účtovníctva, finančného manažmentu, právnych služieb a pod.),  vhodnú legislatívu a zlepšovanie reputácie sociálnych podnikov. Mala by sa tak vytvoriť celková infraštruktúra alebo akýsi „ekosystém“, v ktorom by sociálne podniky dostávali podporu na viacerých úrovniach. V oblasti problémov spojených so sociálnym podnikaním možno na základe názorov respondentov a respondentiek vyšpecifikovať tzv. „mäkké“ faktory – kognitívno-personálne či postojové (napr. nedostatočná pripravenosť potenciálnych sociálnych podnikateľov a podnikateliek) a tzv. „tvrdé“ faktory – štrukturálne (problémy, ktoré sú spojené s ukotvením sociálneho podniku a jeho produkcie na trhu). Na základe poznatkov z výskumu možno vyšpecifikovať isté typy aktivít v rámci sociálneho podnikania. Ide o:

• Aktivity, ktoré sú primárne zamerané na pracovnú integráciu – ide najmä o obecné podniky alebo rôzne chránené dielne, ktoré sa zameriavajú na zamestnávanie prevažne miestnych nezamestnaných. Sú založené občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami. Kombinujú využívanie viacerých nástrojov finančnej podpory, ktoré existujú v rámci aktívnych politík trhu práce so ziskom z produkcie tovaru či poskytovania služieb, ktoré realizujú na otvorenom trhu. Do tejto skupiny patrí napr. OZ Horizonty či Pracovno-integračný sociálny podnik Združenia mladých Rómov.
• Aktivity, ktoré poskytujú sociálne služby a zároveň majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie – navštívené občianske združenie vzniklo ako malá chránená dielňa. Najskôr bolo vytvorené neformálne združenie rodičov s deťmi s postihnutím, ktorého náplňou bola vzájomná pomoc, výmena informácií, vzájomná podpora a vzdelávanie. Po prvotnom orientovaní sa na voľnočasové aktivity sa však postupne prešlo na pravidelné denné aktivity, keďže deti s postihnutím čelili v budovách základných škôl fyzickým bariéram a nie každá škola tak umožňovala dochádzku takéhoto dieťaťa. 
• Aktivity komerčného charakteru, ktoré generujú zisk, ale zároveň majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie – patria tu aktivity, ktoré možno považovať za štandardné „komerčné“ aktivity a ktoré zároveň majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie. Generujú menší alebo väčší zisk. Jeden subjekt môže realizovať viac typov aktivít, ktoré sa môžu navzájom čiastočne podporovať. Do tejto skupiny patrí napr. Kaviareň (s. r. o.), ktorú prevádzkuje a vlastní občianske združenie OZ, pričom manažment kaviarne a združenia je úzko personálne prepojený.
• Záujmové aktivity, ktoré majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie a ktoré môžu generovať malý zisk – ide o občianske združenia so špecifickými záujmovými aktivitami, ktoré sa typologicky pohybujú na hraniciach komunitných projektov, záľub či životných filozofií a ziskových činností. Nie sú to teda typické podnikateľské aktivity.

Podľa záverov tohto výskumu sú pre podporu sociálnych podnikov kľúčové tieto podmienky:

• zákonná norma by mala byť prehľadná a jednoznačná,
• status sociálneho podniku by mal mať jednoznačne sociálno-prospešnú konotáciu,
• štát by mal zabezpečiť prístup k financiám a kapitálu, prístup ku kapitálovým fondom a iným finančným nástrojom, pričom by mohlo ísť aj o zdroje súkromné.

Register sociálnych podnikov na Slovensku k 1.9.2019 uvádza 33 sociálnych podnikov. Sociálne podniky môžu mať rôznu právnu formu, môže ísť napr. o neziskovú organizáciu  poskytujúcu všeobecne-prospešné služby, obchodnú spoločnosť, družstvo, fyzickú osobu, ktorá zamestnáva zamestnancov a pod. V súčasnosti z hľadiska právnej formy majú v Slovenskej republike z fungujúcich sociálnych podnikov najväčšie zastúpenie spoločnosti s ručením obmedzeným.

 

Právna forma	Počet
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.)	29
Občianske združenie (o. z.)	2
Družstvo	2

 

Tabuľka 1 Sociálne podniky na Slovensku podľa právnej formy³²

 

Sociálne podniky sú založené na princípe rovnosti a solidarity. V súčasnosti je na Slovensku, v porovnaní napr. aj s Českou republikou, sociálne podnikanie nerozvinutou oblasťou a možno povedať, že počet sociálnych podnikov nie je vysoký. Je preto veľmi dôležité, aby sa v spoločnosti popri rýdzo podnikateľských aktivitách rozvíjalo aj spoločensky zodpovedné podnikanie, ktoré by bolo zamerané na sociálne ciele. Rozvíjaním sociálnych podnikov sa okrem zvýšenia zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a sociálne znevýhodnených osôb zlepšia procesy sociálnej inklúzie minoritných sociálnych skupín do majoritných spoločností, dôjde ku kvalitnejšiemu rozvoju regiónov a pod. Z celkového počtu je najväčšie zastúpenie sociálnych podnikov na východnom Slovensku – v Prešovskom a Košickom kraji. Menší počet sociálnych podnikov je v ostatných krajoch, s výnimkou Trnavského kraja, kde doteraz nie je registrovaný žiadny sociálny podnik.

 

Kraj	Počet
Bratislavský kraj	1
Trnavský kraj	0
Trenčiansky kraj	2
Nitriansky kraj	2
Žilinský kraj	4
Banskobystrický kraj	3
Prešovský kraj	9
Košický kraj	12

 

Tabuľka 2 Sociálne podniky na Slovensku podľa krajov³³

 

Slovensko sa v pracovnej integrácii ľudí so zdravotným postihnutím nezaradzuje medzi popredné krajiny. Zo súčasných podmienok vyplýva, že ešte stále je potrebné zaoberať sa otázkou podporovania začínajúcich sociálnych podnikov a následne sa postarať o ich dlhodobú udržateľnosť. Na základe údajov Eurostatu v EÚ zanikne bez verejnej podpory väčšina začínajúcich (klasických komerčných) podnikov. Na Slovensku predstavuje miera zániku až 60 %. Práve u začínajúcich sociálnych podnikov by bolo toto ohrozenie ešte väčšie. Preto je potrebná dlhodobejšia grantová podpora sociálnych podnikov, aby úspešne prekonali problémovú úvodnú fázu a stali sa samostatne udržateľnými. Je to dôležitejšie o to viac, že sociálne podniky sú efektívnym nástrojom nielen na riešenie nezamestnanosti. Súčasná právna úprava im dovoľuje napĺňať širokú škálu spoločensky prospešných cieľov nad rámec pracovnej integrácie, či riešenia otázok zamestnanosti.³⁴

Registrované sociálne podniky na Slovensku sú z hľadiska druhu integračnými podnikmi. Predmetom ich podnikania je široká škála činností, ako napr. poskytovanie kompletných služieb v oblasti stavebníctva (vrátane prípravných a dokončovacích stavebných prác), výroba drevených výrobkov, výrobkov z korku, slamy, prútia, výroba peletiek, brikiet a pod. Poskytujú aj odbornú poradenskú činnosť, čistiace a upratovacie služby, služby v lesníctve, poľovníctve, rybárstve, poľnohospodárstve, záhradníctve, služby prostredníctvom zamestnávania dlhodobo nezamestnaných občanov s nízkym stupňom vzdelania, prevádzkujú práčovne a čistiarne, zameriavajú sa na výrobu pekárenských a cukrárskych výrobkov, odevnú výrobu a spracovanie druhotných surovín. Zaoberajú sa kúpou tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), organizovaním kultúrnych a iných spoločenských podujatí. Taktiež prevádzkujú športové zariadenia a zariadenia slúžiace na regeneráciu a rekondíciu, poskytujú služby v oblasti vedenia účtovníctva či počítačové služby.³⁵

Dôvodom nízkeho počtu sociálnych podnikov je aj ich samotná propagácia a skutočnosť, že ich zakladanie nie je ľahké. Aj z tohto dôvodu boli zriadené Centrá sociálnej ekonomiky, ktorých cieľom je podporiť vznik sociálnych podnikov v málo rozvinutých okresoch. Ich úlohou je okrem bezplatného poskytovania prvotných všeobecných informácií širokej verejnosti aj vyhľadávanie a motivovanie potenciálnych záujemcov k zakladaniu nových sociálnych podnikov. 

Sociálne podnikanie má riešiť zníženie nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných ľudí či znevýhodnených skupín obyvateľstva s problémami uplatnenia na trhu práce. Problém je, ako tieto sociálne podniky môžu fungovať na trhu a obstáť v konkurencii. Preto možno spomenúť niekoľko tipov pre odhodlaných sociálnych podnikateľov:³⁶

• Nájdite si mentora.
• Sociálne podniky riadia manažéri, nie členovia predstavenstva.
• Zachovajte si svoje sny a choďte za nimi.
• Z nezdarov sa poučíte omnoho viac než z úspechov.
• Snažte sa zamestnať manažéra s obchodnými skúsenosťami a plaťte mu mdzu obvyklú pre jeho profesiu.
• Ak ste nedokázali do troch mesiacov od spustenia svojho projektu  preraziť aj napriek nulovému nájomnému a poplatkom, nemali ste dobrý nápad. Nechajte ho a posuňte sa ďalej.
• Sociálni podnikatelia nemusia nutne nachádzať nové obchodné idei. Často preberajú dobré nápady od iných.
• Aby ste nemuseli zakaždým začínať od nuly, požiadajte nejaký úspešný sociálny podnik, aby bol vaším „mentorom“, aj keď za jeho služby zaplatíte drobný poplatok.

Podporou sociálnej ekonomiky sa totiž vytvárajú predpoklady pre rast a udržanie zamestnanosti nie iba bezprostredne, ale aj do budúcnosti, a to dokonca najmä v čase nepriaznivého vývoja ekonomického cyklu. Zrelé sociálne podniky sú odolnejšie voči ekonomickým výkyvom a posilňujú tak štrukturálne stabilnú zamestnanosť.³⁷

 

Autor: Ing. Jozefína Hvastová, PhD. (Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku)

 

Literatúra

• AUSTIN, J. – STEVENSON, H. – WEI-SKILLERN, J. Social and Commercial Entrepreneurship: Same, Different, or Both? In R. Adm., ISSN 0080-2107, 2012, roč. 47, č. 3, s. 370-384.
• BEDNÁRIKOVÁ, D. – FRANCOVÁ, P. Studie infrastruktury sociální ekonomiky v ČR. Praha: Nová ekonomika, 2011. 63 s. ISBN 978-80-260-0934-4.
• Co je sociální podnik  [online]. [cit. 04-08-2019]  Dostupné na internete: <http://www.toulcuvdvur.cz/socialni-podnik/co-je-socialni-podnik>.
• Čo je sociálne podnikanie[online]. [cit. 07-09-2019]  Dostupné na internete: <http://www.podnikame-socialne.sk/index.php/co-je-socialne-podnikanie>.
• Danube Transnational Programme [online]. [cit. 18-07-2019]  Dostupné na internete: <http://www.sbagency.sk/podporme-socialne-podnikanie-v-regionoch#.XYTwOmZnrcv>.
• EURÓPSKA KOMISIA. Iniciatíva pre sociálne podnikanie: Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií [online]. [cit. 11-07-2019]  Dostupné na internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0682:FIN:SK:HTML>.
• GREATERLONDON ENTERPRISE – REDECo. Srovnávací analýza modelů sociální ekonomiky v EU a možnosti jejich aplikace v ČR v rámci programového období Evropského sociálního fondu 2007 – 2013. Závěrečná zpráva 23.05.2008 [online]. [cit. 15-08-2019] 249 s. Dostupné na internete: <http://www.equalcr.cz/files/clanky/1368/Zaverecna_zprava_230508.pdf>.
• JANÍČKOVÁ, J. Sociálne podniky ako nositelia sociálnych inovácií. Diplomová práca. Brno: Masarykova univerzita, Ekonomicko-správní fakulta, 2018. 121 s.
• KOL. Sociální firma – výzva v podnikání 21. století [online]. [cit. 10-07-2019] 60 s. Dostupné na internete: <http://www.socialnifirmy.cz/images/publikace_fokus_6.pdf>.
• KORIMOVÁ, G. Sociálna ekonomika a podnikanie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2014. 214 s. ISBN 978-80-557-0695-5.
• KORIMOVÁ, G. Teoretické a metodologické východiská rozvoja sociálnej ekonomiky. In  Ekonomický časopis, ISSN 0013-3035, 2008, roč. 56, č. 3, s. 311-325.
• LUBELCOVÁ, G. Sociálna ekonomika: koncepty, príležitosti, riziká. InSociológia, ISSN 0049-1225, 2012, roč. 44, č. 1, s. 83-108.
• ĽAPINOVÁ, E. – VICIÁNOVÁ HRONCOVÁ, J. Ekonomika sociálneho podniku (Antológia). Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela – Belianum, Ekonomická fakulta, 2014. 218 s. ISBN 978-80-557-0798-3.
• MPSVR SR. Zámer národného projektu Investičná pomoc pre sociálne podniky – nenávratná zložka. Manuál procedúr pre programové obdobie 2014-2020, Príloha č. 5.4.1.1. 21 s.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie.
• Register sociálnych podnikov[online]. [cit. 10-09-2019] Dostupné na internete: <https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/soc-ekonomika/register-socialnych-podnikov.pdf>.
• RYNÍK, J. Sociálne podniky sú späť. Štartujú pomalšie, ale slušnejšie. 20.02.2019. [online]. [cit. 17-08-2019]  Dostupné na internete: <https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-7/socialne-podniky-su-spat-startuju-pomalsie-ale-slusnejsie.html>.
• SKOVAJSA, M. a kol. Občanský sektor. Praha: Portál, 2010. 376 s. ISBN 978-80-7367-681-0.
• Sociální firma – výzva v podnikání 21. století.Praha: Fokus, o. s. 2007. 58 s.
• SOVÍKOVÁ, K. Sociálne podnikanie v kontexte sociálnej práce. In Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove. Prešov: IESP Inštitút edukológie a sociálnej práce, 2018, s. 462-493.
• ŠKOBLA, D. Možnosti, perspektívy a bariéry sociálneho podnikania s dôrazom na pracovno-integračné sociálne podniky na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2018. 62 s.
• ŠKOBLA, D. – KOVÁČOVÁ, L. – ONDOŠ, S. Sociálne podniky pracovnej integrácie na Slovensku. Súčasné skúsenosti a budúce perspektívy. Bratislava: SGI, 2018. 100 s. ISBN 978-80-972761-3-3.
• TANNERHILL, B. Tipy pro odhodlané sociální podnikatele [online]. [cit. 22-08-2019]  Dostupné na internete: <https://www.akademiase.sk/wp-content/uploads/2019/05/McSence-Group_%C5%A0k%C3%B3tsko.pdf>.
• Typy sociálnych podnikov[online]. [cit. 18-07-2019] Dostupné na internete: <http://socialnepodnikanie.sk/co-je-to/>.
• VENCLÍK, M. – BÜRGER, J. – VOJÁČKOVÁ, V. a kol. Sociální podnikání v praxi. Brno: Komora sociálních podniků ve spolupráci s Jihomoravským krajem, 2016. 67 s. ISBN 978-80-905683-4-1.
• Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v platnom znení.
• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení.