Vzťahová väzba

Pohľad na duševné a duchovné zdravie z perspektívy teórie pripútania

 

Už z praktického života ľahko zistíme, že rodinné zázemie so svojimi variabilnosťami v oblasti vzťahov patrí medzi centrálne faktory pri vývine iných vzťahových väzieb ako aj pri vývine vzťahovej väzby k Bohu. Mnoho vzťahových postojov a praktík totiž často získavame práve prostredníctvom socializácie v rámci rodinného spoločenstva alebo nejakej komunity. Podobne to platí aj v súvislosti s existnenciou patologických prvkov v osobnosti človeka. Určite aj preto je teória pripútanosti (attachment theory) pomerne často využívaná pri hľadaní koreňov duševných porúch. Vzťahová väzba a jej štúdium sú stále predmetom veľkej pozornosti mnohých odborníkov a výskumníkov v oblasti klinickej psychológie ako aj psychológie náboženstva. Mnohé výskumné štúdie ponúkajú zaujímavé podnety pre lepšie pochopenie procesov duševného a duchovného zdravia, respektíve anomálnych situácií v oboch oblastiach života.

 

1.1Východiská teórie pripútania

Priekopníkom v tejto problematike a zároveň zakladateľom teórie pripútania bol John Bowlby. Ten na základe svojho výskumu tvrdil, že ľudské bytie sa rodí s vrodeným psychobiologickým systémom, ktorý ho motivuje vyhľadávať blízkosť k subjektívne významným osobám ako sú rodičia alebo opatrovatelia.¹ Interakcie s takýmito významnými osobami, ktoré sú k dispozícii v čase citovej potreby dieťaťa a ktoré sú responzívne pri vytváraní emotívnej blízkosti, vytvárajú emotívnu stabilitu jedinca a budujú pozitívne mentálne reprezentácie seba a druhých. V opačnom prípade je emotívna istota jedinca podkopaná a vytvárajú sa negatívne mentálne reprezentácie seba a druhých. V takom prípade narastá pravdepodobnosť neskorších emočných problémov a adaptačných problémov.

Bowlby pozorovaním zistil, že deti si postupne vytvárajú väzby pripútanosti k tým osobám, ktorým dôverujú. V súlade so vzorcami správania aplikovanými vo vzťahu k deťom Mary Ainsworth identifikovala štyri typy kvality pripútania: bezpečná väzba, neistá – vyhýbavá väzba, neistá – ambivalentná väzba a neistá – dezorganizovaná väzba. Tieto typy sa rozpoznávajú podľa toho, akým správaním deti odpovedajú na separáciu od matky a na jej návrat. Spomínané vzorce správania majú potom v dospelosti svoje zodpovedajúce formy vytvárania vzťahov: slobodné väzby, neisté – dištancované väzby, neisté – zapletené väzby a neisté väzby s nevyriešenými stratami a traumami.²

Typológiu vzťahového správania priniesli aj iní autori. Napríklad Hazan a Shaver (1987) na základe poznatkov pochádzajúcich od Mary Ainsworth špecifikovali tri štýly pripútania: bezpečný typ, vyhýbavý typ a úzkostný/ambivalentný typ.³ Jedinci s bezpečným typom pripútania sú schopní vytvárať blízke citové putá k druhým a cítia sa komfortne vo vzťahoch vzájomnej závislosti. Jedinci s vyhýbavým pripútaním sú zasa menej dôverčivý k druhým a obávajú sa citovo intímnejších vzťahov. Osoby s úzkostnou – ambivalentnou vzťahovou väzbou si želajú citovú naviazanosť, avšak sú znepokojení vlastnou predstavou, že druhí sa o nich málo zaujímajú.

 

1.2 Mentálne zdravie a vzťahová väzba

Podľa teórie pripútania sa interakcia jedinca s postavami s nekonzistentnou, nespoľahlivou, necitlivou a hlavne nepredvídateľnou vzťahovou väzbou prejaví v komplikáciách pri vývine bezpečnej vzťahovej väzby. Takéto skúsenosti vedú k redukovanej schopnosti zvládať stresové životné situácie a vytvárajú predispozície k psychologickému kolapsu v čase krízy.⁴ Z tohto pohľadu sa vzťahová neistota môže považovať za všeobecný predpoklad duševnej choroby so špecifickou symptomatológiou závisiacou aj od genetických a vývinových faktorov a taktiež faktorov prostredia.

 

1.2.1 Vzťahová väzba a depresia

Existujú rôzne výskumy, ktoré tento pohľad potvrdzujú. Napríklad sa prostredníctvom longitudinálneho výskumu zistilo, že neistá citová väzba bola prítomná u mnohých jedincov trpiacich mentálnymi chorobami charakteristickými od ľahkých stresových porúch až po vážne osobnostné poruchy či schizofréniu.⁵ Podobne bolo zistené, že úzkostná väzba súvisí s depresiou.⁶ Depresia je jedna z najbežnejších psychických anomálií, ktoré v dnešnom svete nachádzame. Je charakteristická obrátením agresivity do seba samého, uzavretosťou, deficitom komunikácie. Zrejme tu ide o nenaplnenú túžbu po vzťahovej väzbe s reakciou vo forme patologického správania. Depresia je pervazívnym psychosociálnym problémom, ktorý je konšteláciou kognitívnych, vegetatívnych a afektívnych symptómov. Približne 10 až 15 % populácie uvádza skúsenosť epizódy klinickej depresie v nejakom momente svojho života a oveľa viac populácie môže trpieť sub-klinickou depresiou. Existujú rôzne príčiny a rôzne dôsledky depresie, avšak sociálne vzťahy tu hrajú mimoriadne dôležitú úlohu – či už v anamnéze jedinca a v etiológii problému alebo v aktuálnom okamihu.⁷

 

1.2.2 Vzťahová väzba a klinická úzkosť

Úzkostná väzba súvisí aj s klinicky signifikantnou úzkosťou.⁸ Ide o rôzne úzkostné poruchy charakteristické predimenzovaným hľadaním riešenia problematických životných situácií. Prežívanie istoty a bezpečnosti v medziľudských vzťahoch je jedným z kľúčových konceptov. Blízkosť vo vzťahoch je kritická pre formovanie emócií, kognitívnych procesov a stratégií správania sa jedinca. Istota vo vzťahoch vytvára platformu bezpečnosti, ktorá dodáva odvahu k prehlbovaniu vzájomnej závislosti zaangažovaných osôb. Naopak, pocit neistoty často posúva ľudí na perifériu vzťahov, kde už nie sú ochotní ani schopní tešiť sa z benefitu, ktorý vychádza z blízkosti k druhým. Pocit neistoty vo vzťahoch spôsobuje skôr seba-protektívne správanie a pesimistické očakávania od druhých, často prechádzajúce do klinických foriem úzkosti.⁹

 

1.2.3 Vzťahová väzba a obsedantno-kompulzívne správanie

Podobne aj obsedantno-kompulzívna porucha vykazuje súvislosť s úzkostnou vzťahovou väzbou.¹⁰ Treba pripomenúť, že je dôležité rozlíšiť medzi obsedantno-kompulzívnou poruchou osobnosti a obsedantno-kompulzívnou porchou ako takou. V prípade poruchy osobnosti ide o špecifické typy správania popisované neskôr. V tejto súvislosti možno spomenúť termín „posesívna láska“. Hoci nemusí ísť o klinicky patologický jav, predsa má mnoho podobných charakteristík ako obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti. Posesívna láska obsahuje zvláštne kognitívne procesy intruzívneho charakteru, ktoré vyrušujú samotného jedinca v rutinných aktivitách a často sú nekontrolovateľné. Posesívna láska je charakteristická neustálym výskytom myšlienok, impulzov a predstáv o vzťahu (väčšinou romantickom vzťahu) k inej osobe. Môže sa vyskytovať pred samotnou interakciou s osobou, počas vytvárania vzťahu k osobe alebo aj ako vyvrcholenie vzťahu k osobe. Ak však nejde o extrémne kognitívne procesy, nepovažuje sa za klinickú diagnózu.¹¹

 

1.2.4 Vzťahová väzba a skúsenosť stresu

Úzkostná vzťahová väzba vykazuje štatisticky významné súvislosti aj s posttraumatickou stresovou poruchou.¹² Tieto typy správania sú tiež charakteristické úzkosťou, avšak podnietenou vonkajšími faktormi. Tu však treba dodať, že aj samotné vzťahové väzby sa môžu stávať stresorom. Jedným z najzákladnejších stresorov vychádzajúcich z citových vzťahov je samota. Je to silný pocit prázdnoty a sociálnej izolácie. Ľudia trpiaci samotou sa často cítia „odstrihnutí“ od druhých a následne majú ťažkosť vytvárať sociálne väzby. Ďalším dôležitým stresorom je pretrhnutie vzťahovej väzby. Tu je dôležitá skutočnosť, či sa vzťahová väzba znova nastolí alebo je definitívne eliminovaná. Ľudia používajú rôzne techniky ako sa vyrovnať so stresom. Najnáročnejšie situácie vznikajú, ak ide o chronický stres. Vcelku možno povedať, že vzťahové väzby sú jednak príčinou stresu, ale zároveň môžu byť aj nástrojom na zvládanie stresových situácií.¹³

 

1.2.5 Vzťahová väzba a suicidálne správanie

S úzkosťou súvisí aj suicidálne správanie, ktoré podobne v niektorých výskumoch vykazuje štatisticky významné korelácie s výskytom úzkostnej vzťahovej väzby.¹⁴ Suicídium je slobodné sebapoškodzovanie s cieľom smrti. V tomto prípade je dôležité hľadať motívy konania jedinca. Aj tu zohrávajú dôležitú úlohu rôzne faktory ako je vek, pohlavie, rasa, socioekonomické okolnosti, manželstvo alebo iné formy vzťahového života a pod. Rôzni autori vyšpecifikovali rôzne klinické rizikové markery. K ním patrí napríklad duševná porucha, látková závislosť, stresové životné udalosti, somatické ochorenia a funkčné zdravotné obmedzenia ako aj predchádzajúce suicidálne správanie.¹⁵ V konečnom dôsledku treba konštatovať, že citové väzby sú mimoriadne dôležité pri prevencii suicidálneho správania. Jedinec sa potrebuje cítiť akceptovaný a prijímaný. Vzťahová väzba tu slúži ako proces rozvíjania sebaúcty a sebahodnoty. V rámci rozvíjania bezpečnej vzťahovej väzby sa osoba učí prirodzenej motivácii vychádzať zo seba a prichádzať k druhému, čo je jednou zo základných antropologických požiadaviek zdravého vzťahového života.

 

1.2.6 Vzťahová väzba a poruchy prijímania potravy

V niektorých prípadoch sa zistili súvislosti medzi úzkostnou vzťahovou väzbou a poruchami prijímania potravy (anorexia, bulímia).¹⁶ Napriek tomu viacerí autori zdôrazňujú, že je veľmi ťažké nájsť asociácie medzi jednotlivými štýlmi pripútania a poruchami prijímania potravy. Podľa Bowlbyho teórie narušené pripútavanie v detstve vedie k neskoršiemu výskytu psychopatológie, čo by bolo možné aplikovať aj na rozvinutie psychopatologického správania v oblasti prijímania potravy. Avšak výskumy ukazujú, že poruchy prijímania potravy sa môžu vyskytovať v rôznych rodinných systémoch. Najčastejšie korelujúce faktory sú vyhýbavé správanie, zlé zaobchádzanie, strach z disorganizovanej vzťahovej väzby a nepriateľské postoje zo strany rodičov.¹⁷ Všeobecne sa dá povedať, že poruchy prijímania potravy sa z pohľadu vzťahovej väzby dajú chápať ako vyhýbanie sa stretu s bolesťou, ktorá vychádza z pocitu, že niekto nie je milovaný. V súčasnosti sa diskutuje o tom, že poruchy prijímania potravy, predovšetkým problém anorexie, má svoje dôvody predovšetkým vo vzťahu matka – dcéra. Ide skôr o pohľady psychodynamickej psychológie, ktorá zohľadňuje funkciu podvedomie pri prežívaní a správaní jedinca.

 

1.2.7 Vzťahová väzba a poruchy osobnosti

Problematická vzťahová väzba môže súvisieť aj s poruchami osobnosti. V tomto prípade rôzne typy vzťahovej väzby môžu súvisieť s rôznymi typmi porúch osobnosti. Tak napríklad úzkostná vzťahová väzba často súvisí so závislou poruchou osobnosti. Ide o osobnosť, ktorá je v jednotlivých momentoch rozhodovania upútaná na inú osobnosť a doslova „parazituje“, pretože nedokáže samostatne existovať. Podobne aj histrionická porucha osobnosti vykazuje koexistenciu s úzkostnou vzťahovou väzbou. V tomto prípade ide o spojenie intenzívnej citovej závislosti s impulzívnym správaním a sústredenosťou na seba. Podobne sa zistili súvislosti s poruchou osobnosti borderline, ktorá patrí medzi najvážnejšie poruchy osobnosti (hraničná čiara s psychózou). Na druhej strane vyhýbavá vzťahová väzba môže súvisieť so schizoidnou poruchou osobnosti a s vyhýbavou poruchou osobnosti.¹⁸  Obe patria do spektra uzatvárania sa do vlastného sveta na úkor kontaktu s realitou (reality testing). Dôležitú úlohu tu zohráva to, že v prípade úzkostnej vzťahovej väzby sa v osobe vyskytuje konfúzna identita, úzkosť, emočná labilita, kognitívne poruchy, submisívne správanie, vzdorovité správanie, sebapoškodzovanie, narcizmus a upodozrievavosť, zatiaľ čo v prípade vyhýbavej vzťahovej väzby nachádzame skôr inhibované osobnostné problémy, limitované emočné vyjadrovanie, problémy s intimitou a spoločenskú vyhýbavosť.¹⁹

Vo všetkých týchto prípadoch je nevyhnutné posúdiť, nakoľko jestvuje súvislosť medzi neistým, respektíve vyhýbavým vzťahovým správaním a psychopatológiou. Inými slovami povedané, je dôležité kvalifikovať, nakoľko je neistá vzťahová väzba dostatočnou príčinou mentálnych porúch. V tomto prípade sa výskumy rôznia. Niektoré štúdie prichádzajú s výsledkami, ktoré hovoria, že súvislosť medzi vzťahovou neistotou a depresiou je vyššia u tých dospelých jedincov, ktorí v detstve mali skúsenosť fyzického, psychického alebo sexuálneho zneužívania.²⁰ Podobne stresové faktory, ako je chudoba, problémy fyzického zdravia, turbulentné romantické vzťahy počas dospievania a podobne taktiež potvrdzujú súvislosť medzi neistou vzťahovou väzbou a psychopatologickými symptómami.²¹

Zároveň treba spomenúť, že nejde iba o jednostranný kauzálny vzťah v tom zmysle, že problematická vzťahová väzba je príčinou prípadných psychopatologických foriem správania. Treba zdôrazniť, že v skutočnosti platí aj opačný proces. Totiž vzťahová väzba, ktorá sa vymyká hraniciam bežného normálneho pripútania sa na signifikantnú osobu, môže byť zároveň posilňovaná niektorými prvkami anomálneho správania.²²

Všeobecne možno povedať, že neistá vzťahová väzba nešpecificky prispieva k vzniku psychopatologických javov u jedinca. Avšak taktiež možno stanoviť, že špecifické formy neistej vzťahovej väzby sú predispozíciou k špecifickým konfiguráciám duševných porúch. Existuje teda súvislosť medzi vzťahovou väzbou a duševnými poruchami. Táto súvislosť môže byť modifikovaná mnohými biologickými, psychologickými a sociálno-kultúrnymi faktormi. Taktiež treba dodať, že duševné poruchy samy o sebe môžu narúšať bezpečnú vzťahovú väzbu.²³

 

1.3 Vzťahová väzba a náboženské postoje

Podobne je to aj vo vzťahu k Bohu. Kirkpatrick svojím výskumom zistil, že nábožensky založení ľudia vnímajú Boha tiež ako figúru pripútanosti, ktorej prítomnosť pociťujú a ktorá na citovú náklonnosť odpovedá.²⁴ Boha tak považujú za špecifickú a signifikantnú postavu, ktorej môžu dôverovať, ktorá môže slúžiť ako „bezpečný prístav“, ku ktorej sa môžeme obrátiť modlitbou a ktorá nám slúži ako „bezpečná základňa“ v zmysle priateľstva a dôvery.²⁵ Ľudia sa zvyknú obracať k Bohu modlitbou najmä v čase tiesne. Aplikovaním teórie pripútanosti na náboženstvo sa zistilo, že existuje určitá vzájomná závislosť medzi tým, aký typ pripútanosti si v raných fázach detstva jedinec vytvorí k ostatným ľuďom (najmä rodičom) a aký typ pripútanosti si človek neskôr v živote vytvorí k Bohu. Táto spojitosť sa často skúma prostredníctvom zisťovania charakteristík predstavy o Bohu, ktorú si človek postupne vo svojom živote vyformuje. Ľudia, ktorí si v detstve vypracovali typ bezpečnej pripútanosti, si Boha obyčajne predstavujú ako blízkeho, milujúceho a ochraňujúceho, zatiaľ čo ľudia, ktorí si v detstve vytvorili vyhýbavý typ pripútanosti, si prisvojujú predstavu o Bohu, ktorý viac kontroluje než miluje.²⁶

 

1.3.1 Typy pripútania a náboženský štýl

V tomto zmysle môžu byť typy vzťahovej väzby do istej miery predpovedajúce, aký náboženský štýl si v priebehu života človek vytvorí alebo ktorý si konkrétna osoba vo svojom živote rozvinie ako aj typ náboženskej skúsenosti, ktorý bude dominovať v jej náboženskom živote. Jednou z intenzívnych náboženských skúseností je napríklad náboženská konverzia. Pod týmto termínom sa chápe viac alebo menej radikálna zmena v živote človeka týkajúca sa akceptácie náboženskej viery a jej prežívania v konkrétnom živote. Náboženské konverzie sú vhodným javom na výskumné bádanie v psychológii náboženstva. V tejto oblasti sa zistilo, že napríklad náhle náboženské konverzie sa zdajú byť pravdepodobnejšie medzi tými, ktorí majú neistý typ pripútanosti, kým postupné konverzie sa častejšie vyskytujú medzi tými, ktorí majú bezpečný typ pripútanosti.²⁷

Avšak treba podotknúť, že vzťah medzi typom pripútanosti v detstve a dospelou náboženskou skúsenosťou je oveľa komplexnejší a nemožno ho chápať iba ako jednoduchý mentálny model. Na jednej strane je tu rozumový súhlas človeka s tým, že akceptuje existenciu nadprirodzeného Bytia. Na druhej strane je tu ale reálny praktický život, ktorý už nemusí zodpovedať samotnému súhlasu s existenciou nadprirodzeného sveta. Preto napríklad s pomocou teórie pripútanosti aplikovanej na náboženstvo nedokážeme veľmi predpovedať, nakoľko bude človek aj aktívne participovať na náboženských aktivitách. Táto problematika už obsahuje množstvo ďalších aspektov osobnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým vôle a ochoty jednotlivca. Tu treba podotknúť, že aj opačný pohľad nemusí vystihovať skutočnú realitu. Totiž je možné vo výskumoch použiť niektoré faktory, ako je napríklad účasť na náboženských bohoslužbách, formálne prihlásenie sa k nejakým náboženským denomináciám alebo aj praktizovanie náboženských aktivít ako je modlitba a v konečnom dôsledku sa môžu zistiť určité súvislosti s typom vzťahovej väzby, avšak samotné praktizovanie náboženských aktivít môže byť v osobe niektorých jedincov nereflexívne a teda nemusí byť prejavom existencie skutočnej náboženskej viery.

 

1.3.2 Kompenzačná a korešpondenčná hypotéza

V súvislosti s väzbou pripútanosti a náboženským životom Kirkpatrick formuloval dve hlavné hypotézy. Prvá je takzvanou hypotézou korešpondencie a hovorí, že náš vzťah k Bohu korešponduje s našim typom pripútanosti, ktorý sme si vypracovali k druhým ľuďom.²⁸ Znamená to, že ľudia s bezpečným typom pripútanosti majú lepší vzťah k Bohu. Ide o logický záver, dokázateľný aj prostredníctvom rôznych výskumných štúdií a založený na predpoklade, že človek harmonicky vytvára vzťah tak k ľuďom okolo seba ako aj k Bohu. Predstava o Bohu často v sebe nesie rôzne psychologické komponenty, ktoré majú svoj pôvod v internej psychologickej predstave o našich rodičoch.²⁹ Najjednoduchšia línia pri vytváraní predstavy o Bohu (nemyslí sa tu intelektuálna alebo naučená či naštudovaná predstava o Bohu) je použitie interných psychických štruktúr, ktoré boli vytvorené na základe vzťahu k rodičom.

Druhá hypotéza, takzvaná hypotéza kompenzácie hovorí o opaku, teda že ľudia, ktorí si v detstve nevyvinuli bezpečný vzťah pripútanosti k blízkym osobám, budú mať väčšiu tendenciu prikloniť sa k náboženstvu, pretože chýbajúci komponent vzťahovej väzby si potrebujú nahradiť vzťahom k Bohu.³⁰ V tomto prípade je línia súvislosti medzi oboma vzťahovými systémami (k rodičom a k Bohu) zložitejšia. Vytváranie vzťahu k Bohu (respektíve vytváranie si obrazu o ňom) je tu skôr ako reakcia na negatívnu skúsenosť alebo na určitý deficit citového naplnenia. Samozrejme, táto dynamika sa deje skôr podvedome. Zdá sa, že kompenzačná teória sa vyskytuje skôr u tých jedincov, ktorý svoj náboženský život prežívajú viac emotívne a u ktorých je väčšia túžba prejavovať náboženské emócie aj navonok. Keďže obe hypotézy boli rôznymi empirickými výskumami potvrdené, Kirkpatrick potom tvrdil, že oba typy správania (korešpondujúce aj kompenzujúce) môžu byť prítomné v jednej osobe, avšak vyskytujúce sa v rôznych situáciách.

 

1.3.3 Dôležitosť vzťahov pre zdravý duchovný život

Keď sa pozeráme na spiritualitu dospelého človeka, je nevyhnutné myslieť na dôležitosť jeho vzťahov k druhým, predovšetkým subjektívne významných vzťahov. Po období dospievania, keď sa výrazne rozvíjajú kognitívne funkcie, telesný rozmer osobnosti kulminuje a rozvíja sa aj interpersonálny rozmer osobnosti, jedinec stále viac uvažuje o živote, o láske a v mnohých prípadoch aj o Bohu. Všetko to sa deje v kontexte rozvoja túžby po vytváraní spoločenstva s druhými. Forma duchovnosti dospelého jedinca vyjavuje veľa o jeho minulých a prítomných vzťahoch a v konečnom dôsledku o jeho minulých a prítomných vnútorných dynamikách či konfliktoch. V tomto prípad je zaujímavé podotknúť, že detailná reflexia na formou duchovného prežívania a predovšetkým reflexia nad typom predstavy o Bohu môže pomôcť pochopiť vzťahový život človeka. Samozrejme, platí to aj naopak.

Vzťahy k ľuďom formujú náš náboženský život a ovplyvňujú našu predstavu o Bohu – či je to pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Obyčajne je to interakcia s druhými, ktorá mení kurz smerovania nášho duchovného života a ktorá nás privádza k dôležitým rozhodnutiam ohľadom života náboženskej viery. Druhí ľudia sú totiž akoby „zrkadlom“ pre nás a interakcia s nimi nám pomáha k správnej seba-percepcii. Následne sme schopní modifikovať našu predstavu o Bohu a teda aj náš osobný duchovný život. Rozmanitosť vzťahového života teda súvisí s elastickosťou našej náboženskej viery, našej osobnej predstavy o Bohu a našej schopnosti meniť ju.³¹

 

1.3.4 Duševné zdravie a duchovný život

Všeobecne povedané, teória pripútanosti bola pomerne často aplikovaná vo výskume náboženskej skúsenosti a ako to ukázali početné teoretické štúdie aj empirické výskumy, ponúkla nové pohľady v psychológii náboženstva. Na druhej strane kritickým zhodnotením môžeme v nej nájsť niektoré nedostatky. Už samotný protagonista aplikácie tejto teórie na náboženstvo pripustil, že pripútanosť môže vysvetliť iba niektoré aspekty náboženstva a že vysvetlenia ďalších oblasti náboženstva treba hľadať v iných psychologických systémoch.³² Hoci teória pripútanosti hovorí mnoho o tom, ako väzby pripútanosti rozvinuté v detstve ovplyvňujú náboženský život v dospelosti, málo hovorí o tom, ako pripútanosť ovplyvňuje náboženské prežívanie v samotnom detstve.³³ Okrem toho štýly pripútanosti nemožno považovať za stabilné prototypy správania, pretože sa môžu meniť dokonca aj v relatívne krátkych časových úsekoch. Podobne sa môže pomerne rýchlo meniť aj charakteristika vzťahu k Bohu.³⁴ Nakoniec treba povedať, že ponímanie života nemožno redukovať len na typy pripútanosti, pretože by sme tým zanedbali iné dôležité faktory, ako je napríklad komunitný rozmer náboženského človeka. Z teologického pohľadu treba podotknúť, že by bolo užitočné teologicky hlbšie prepracovať a zadefinovať pojem pripútanosti k Bohu. Napriek týmto kritickým miestam by sa však dalo povedať, že táto teória je stále výzvou pre kresťanských autorov, ktorí sa zaujímajú o integráciu medzi psychológiou a náboženstvom.³⁵ Jestvujú tu totiž mnohé prieniky, ktorým je nevyhnutné venovať stále väčšiu pozornosť pri zachovaní hraníc oboch oblastí a zároveň pri zohľadnení vzájomnej integrácie.

Celkovo možno zhodnotiť, že štúdium vzťahovej väzby ponúka mnohé podnety pre vyhodnotenie kvality duševného a duchovného zdravia. Vzťahový život a citové putá sú prirodzenou a podstatnou súčasťou života každého jedinca a sú akoby zrkadlom jeho vnútorného psychického života. Zdravý vzťahový život predovšetkým v detstve a potom aj v dospelosti je dobrým predpokladom pre zdravý duševný aj duchovný život. Naopak, rozmanité turbulencie vo vzťahovom živote v detstve, či už ide o prechodné alebo trvalejšie stavy sa veľmi často odzrkadlia vo vzťahovom živote v dospelosti a môžu súvisieť s rôznymi anomáliami tak v duševnom ako aj v duchovnom živote. Samozrejme, nemožno ani v tomto prípade zovšeobecňovať. Treba pripustiť, že svoju úlohu zohrávajú aj rôzne iné faktory ako je napríklad dedičnosť, biologické faktory, spoločenské a sociálne faktory a ďalšie. Napriek tomu ostáva štúdium vzťahovej väzby veľmi vhodným a vysvetľujúcim postupom pri objasňovaní procesov duševného a duchovného zdravia.

 

Autor: doc. PhDr. Marek Forgáč, PhD. (Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku)

 

Literatúra

• Attili, G. –  Di Pentima, L. – Toni, A. – Roazzi, A. Attachment styles and eating disorders: The combined effect of mothers’ and fathers’ mental states. In: Attachment and Complex Systems, ISSN 2283-8279, 2015, roč. 2, č. 2, s. 53-66.
• Bosmans, G. – Braet, C. – Van Vlierberghe,L. Attachment and symptoms of psychopathology: early maladaptive schemas as a cognitive link? In Clinical Psychology & Psychotherapy, ISSN 1099-0879, 2010, roč. 17, č. 5, s. 374-385.
• BOWLBY, J. Attachment and loss, Volume I, Attachment (2nd ed.). New York: Basic Books, 1982. 399 s. ISBN 0-465-00543-8.
• BOWLBY, J. A secure base: clinical applications of attachment theory. London: Routledge, 1988. 180 s. ISBN 0-415-00640-6.
• Bringle, R. G. – Rydell, R. J. Obsessive Love. In Reis, H. T. – Sprecher, S. (Eds.): Encyclopedia of Human Relationships, Volume 2. London: Sage Publications, 2009, s. 1174-1176.
• Catanzaro, A. – Wei, M. Adult attachment, dependence, self-criticism, and depressive symptoms: a test of a mediational model. In Journal of Personality, ISSN 0022-3506, 2010, roč. 78, č. 4, s. 1135-1162. 
• Crawford, T. N. – Livesley, W. J. – Jang, K. L.et al. Insecure attachment and personality disorder: a twin study of adults. In European Journal of Personality, ISSN 0890-2070, 2007, roč. 21, č. 2, s. 191-208.
• Davila, J. – Burge, D. – Hammen, C.  Why does attachment style change? In Journal of Personality and Social Psychology, ISSN 0022-3514, 1997, roč. 73, č. 4, s. 826-838.
• Davila, J. – Steinberg, S. J. – Kachadourian,L. et al. Romantic involvement and depressive symptoms in early and late adolescence: The role of a preoccupied relational style. In In Personal Relationship, ISSN 1350-4126, 2004, roč. 11, č. 2, s. 161-178.
• Doron, G. – Moulding, R. – Kyrios, M. et al. Adult attachment insecurities are related to obsessive compulsive phenomena. In Journal of Social and Clinical Psychology, ISSN 07367236, 2009, roč. 28, č. 8, s. 1022-1049.
• Duberstein, P. R. – Heisel, M. J. Suicide and Relationsihps. In Reis, H. T. – Sprecher, S. (Eds.): Encyclopedia of Human Relationships, Volume 3. London: Sage Publications, 2009, s. 1608-1611.
• Ein-Dor, T. – Doron, G. – Solomon, Z.et al. Together in pain: attachment-related dyadic processes and posttraumatic stress disorder. InJournal of Counseling Psychology, ISSN 0022-0167, 2010, roč. 57, č. 3, s. 317-327.
• Gormley, B. – McNiEL, D. E. Adult attachment orientations, depressive symptoms, anger, and self-directed aggression by psychiatric patients. In Cognitive Therapy and Research, ISSN0147-5916, 2010, roč. 34, č. 3, s. 272-281.
• Granqvist, p. – Dickie, j. r. Attachment and Spiritual Development in Childhood and Adolescence. In Roehlkepartain, E. C. – King, P. E. – Wagner, L. – Benson, P. L. (eds.) The Handbook of Spiritual Development in Childhood and Adolescence. London: Sage Publications, 2006, s. 197-210.
• HAŠTO J. Vzťahová väzba (Ku koreňom lásky a úzkosti). Trenčín: Vydavateľstvo F, 2005. 300 s. ISBN 80-88952-28-X.
• HAZAN, C. – SHAVER, P. Romantic love conceptualized as an attachment process. In Journal of Personality and Social Psychology, ISSN 0022-3514, 1987, roč. 52, č. 3, s. 511-524.
• Holmes, J. G. – Anderson, J. E. Security in Relationships. In Reis, H. T. – Sprecher, S. (Eds.): Encyclopedia of Human Relationships, Volume 3. London: Sage Publications, 2009, s. 1408-1413.
• Illing, V. – Tasca, G. A. – Balfour,L. et al. Attachment insecurity predicts eating disorder symptoms and treatment outcomes in a clinical sample of women. In Journal of Nervous and Mental Disease, ISSN 0022-3018, 2010, roč. 198, č. 9, s. 653-659.
• Kirkpatrick, L. A. – Shaver, P. R. Attachment Theory and Religion: Childhood Attachments, Religious Beliefs, and Conversion. In Journal for the Scientific Study of Religion, ISSN 1468-5906, 1990, roč. 29, č. 3, s. 315-334.
• Kirkpatrick, L. A. An Attachment – Theory Approach to the Psychology of Religion. In International Journal for the Psychology of Religion, ISSN 1050-8619, 1992, roč. 2, č. 1, s. 3-28.
• Kirkpatrick, L. A. Evolutionary Psychology: An Emerging New Foundation for the Psychology of Religion. In Paloutzian, R. F. – Park, C. L. (eds.) Handbook of the Psychology of Religion and Spirituality. New York: The Guilford Press, 2005, s. 101-122.
• Kirkpatrick,L. A. Attachment, Evolution, and the Psychology of Religion. New York: Guilford Publications, 2005. 400 s.  ISBN 1-59385-088-3.
• Lam, S. – Dickerson, S.S. Stress and Relationships. In Reis, H. T. – Sprecher, S. (Eds.): Encyclopedia of Human Relationships, Volume 3. London: Sage Publications, 2009, s. 1602-1605.
• Meyer, B. – Pilkonis, P. A. An attachment model of personality disorders. In Lenzenweger, M. F. – Clarkin, J. F. (eds). Major theories of personality disorder. New York: Guilford, 2005, s. 231-281.
• MIKULINCER, M. – SHAVER, P. R. Attachment in adulthood: structure, dynamics, and change. New York: Guilford, 2007. 578 s. ISBN 978-1593854577.
• Mikulincer, M. – Shaver, P. R. An attachment perspective on psychopathology. In World Psychiatry: official journal of the World Psychiatric Association (WPA), ISSN 2051-5545, 2012, roč. 11, č. 1, s. 11-15.
• Miner, M. H. Back to the Basics in Attachment to God: Revisiting Theory in Light of Theology.  In Journal of Psychology and Theology. ISSN 0091-6471, 2007, roč. 35, č. 2, s. 112-122.
• Nelson, J. M. Psychology, Religion, and Spirituality. New York: Springer, 2009. 731 s. ISBN 978-0-387-87572-9.
• RIZZUTO, A.-M. The Birth of the Living God (A Psychoanalytic Study), Chicago: The University of Chicago Press, 1979, 246 s. ISBN 0-226-72102-7.
• Rizzuto, A.-M. Discussion of Granqvist’s Article „On the Relation Between Secular and Divine Relationships: An Emerging Attachment Perspective and a Critique of the „Depth“ Approaches“. In The International Journal for the Psychology of Religion, ISSN 1050-8619, 2006, roč. 16, č. 1, s. 19-28.
• Sergin, Ch. Depression and Relationships. In Reis, H. T. – Sprecher, S. (Eds.) Encyclopedia of Human Relationships, Volume 1. London: Sage Publications, 2009, s. 398-402.
• Whiffen, V. E. – Judd, M. E. – Aube, J. A. Intimate relationships moderate the association between childhood sexual abuse and depression. In Journal of Interpersonal Violence, ISSN 0886-2605, 1999, roč. 14, č. 9, s. 940-954.